Obyvatelia Alstrovej čakali na riešenie dopravy. Ja už niekoľko mesiacov čakám na jasnú odpoveď, čo sa pre nich reálne urobilo.
Sú veci, ktoré možno na papieri vyzerajú ako malý problém. Kým sa vás osobne nedotknú.
Keď však bývate v kopcovitej časti Rače, ste senior, máte problém s pohybom, veziete dieťa alebo jednoducho nemáte auto, výpadok autobusového spojenia zrazu nie je drobnosť. Je to problém, ktorý vám každý deň komplikuje život.
Presne s tým sa počas rekonštrukcie kanalizácie stretávali obyvatelia Alstrovej ulice a jej okolia. Autobusová doprava tu vypadla na celé mesiace.
A keďže som nielen poslankyňou miestneho zastupiteľstva, ale aj obyvateľkou tejto lokality, nemohla som nad tým jednoducho mávnuť rukou.
Nežiadala som nemožné. Žiadala som, aby sme hľadali riešenie.
V júni som preto predložila poslanecký návrh, ktorého cieľ bol jednoduchý: preveriť možnosti náhradnej dopravnej obsluhy počas stavebných prác.
A toto považujem za dôležité povedať úplne jasne.
Nikdy som nežiadala, aby autobus za každú cenu jazdil rozkopanou Alstrovou ulicou. Žiadala som, aby sa preverili možnosti.
Alternatívna trasa. Menší autobus. Kyvadlové spojenie. Čokoľvek, čo by bolo bezpečné, realizovateľné a dokázalo ľuďom reálne pomôcť.
Odborné posúdenie malo zostať na tých, ktorí doprave rozumejú.
Môj návrh podporilo všetkých 12 prítomných poslancov.
Uznesenie uložilo starostovi iniciovať rokovania najneskôr do desiatich pracovných dní a preveriť možnosti dočasnej dopravy. Poslanci mali následne dostať písomnú informáciu o výsledku rokovaní a prednosta mal poskytnúť potrebnú súčinnosť.
Bolo to jasné uznesenie zastupiteľstva.
Nie moja osobná požiadavka. Uznesenie zastupiteľstva.
Prešli mesiace. Odpovede som sa nedočkala.
Počas leta som informáciu o splnení týchto úloh nedostala.
Pred septembrovým zastupiteľstvom som si ju preto vyžiadala sama. Odpoveď, ktorú som dostala, však podľa môjho názoru neobsahovala konkrétne vyhodnotenie jednotlivých úloh ani podklady k tomu, aké alternatívy dopravy boli skutočne preverované.
A tak som sa na to opýtala opäť – tentoraz priamo na septembrovom zastupiteľstve.
Dozvedeli sme sa o asfaltovaní komunikácie, podmienkach Dopravného podniku Bratislava, predchádzajúcich rokovaniach aj o informácii zverejnenej na internete.
Lenže moja otázka bola iná.
Čo konkrétne sa urobilo na základe uznesenia, ktoré sme v júni schválili?
Kedy sa rokovalo? S kým? Aké možnosti boli posúdené? Ktoré boli zamietnuté a z akého dôvodu? A prečo sme o výsledku nedostali informáciu tak, ako určovalo uznesenie?
To podľa mňa nie sú nepríjemné otázky.
To sú úplne normálne otázky poslankyne, ktorá chce vedieť, či sa rozhodnutie zastupiteľstva aj reálne plní.
A potom prišlo ešte jedno prekvapenie
Na septembrovom zastupiteľstve bola predložená aj Informácia o kontrole plnenia uznesení.
Prirodzene som očakávala, že tam nájdem aj naše júnové uznesenie č. 493/23/06/26/P.
Nenašla som ho.
V prehľade júnových uznesení sa nachádzajú uznesenia č. 493 a následne až č. 495.
Naše uznesenie č. 493 tam vôbec nie je.
A chýba aj vo vyhodnotení prijatom septembrovým zastupiteľstvom.
Preto sa pýtam, prečo toto uznesenie v kontrole plnenia chýbalo.
Ak zastupiteľstvo niečo schváli, musí byť podľa mňa úplne samozrejmé, že vieme spätne skontrolovať, či sa to splnilo, ako sa to splnilo a ak sa to nesplnilo, prečo.
Inak môžeme prijímať uznesení koľko chceme. Bez kontroly ich plnenia zostávajú iba slovami na papieri.
Autobus sa vrátil. Problém však úplne nezmizol.
Som rada, že linka 56 opäť premáva. Naozaj.
Lenže aj tu treba povedať celú pravdu.
Podľa cestovného poriadku platného od 14. septembra odchádzal prvý pracovný spoj zo zastávky Barónka smer Tbiliská až o 8:34.
Pre človeka, ktorý potrebuje byť o ôsmej v práci alebo v škole, bol takýto spoj jednoducho neskoro. Rovnako nepomáhal seniorovi, ktorý potreboval absolvovať skorší ranný odber či vyšetrenie v zdravotnom stredisku.
A práve preto som sa o túto tému zaujímala od začiatku.
Nie preto, aby sme mohli povedať, že nejaký autobus jazdí.
Ale preto, aby doprava zodpovedala reálnym potrebám ľudí, ktorí ju používajú.
Som rada, že sa následne cestovný poriadok upravil a pribudli aj skoršie ranné spoje. O tejto zmene som však nebola informovaná a dozvedela som sa o nej až zo zverejneného cestovného poriadku.
Preto som podala oficiálny podnet
Po mesiacoch otázok som sa rozhodla obrátiť na vedenie mestskej časti aj miestnu kontrolórku oficiálne.
Žiadam o konkrétne vyhodnotenie jednotlivých úloh z júnového uznesenia, doloženie rokovaní a odborných stanovísk, informáciu o skutočne preverovaných možnostiach náhradnej dopravy aj vysvetlenie, prečo toto uznesenie nebolo zahrnuté do septembrovej kontroly plnenia.
Zároveň sa pýtam, či mestská časť riešila s Dopravným podnikom aj skoršie ranné spojenie a ako má byť doprava v lokalite zabezpečená po skončení súčasného dočasného režimu.
Možno to niekomu pripadá ako príliš veľa otázok kvôli jednému uzneseniu.
Mne nie.
Som poslankyňa. Ľudia mi dali dôveru aj preto, aby som sa pýtala. Aby som si vypýtala odpovede. A aby som sa neuspokojila s vetou „riešilo sa to“, keď neviem, čo presne sa riešilo a s akým výsledkom.
A som zároveň suseda ľudí, ktorých sa tento problém týka. Stretávam ich. Poznám túto lokalitu. Viem, čo znamená dostať sa z nej bez auta.
Preto sa budem pýtať dovtedy, kým nebudem mať jasnú a doloženú odpoveď.
Nie preto, aby som sa s niekým hádala.
Ale preto, že keď zastupiteľstvo niečo schváli v záujme obyvateľov, obyvatelia majú právo vedieť, čo sa s tým ďalej stalo.
A poslanci majú povinnosť to kontrolovať.
Mgr. Monika Luknárová
